 |
Nakoniec som nechal „pochúťky”.
O hradoch som už prv hovoril, môžeme z nich zostaviť viacdňovú hradbovú túru, ktorú sa oplatí naplánovať.
Cez celý región vedie Gotická cesta spolu so susedným Slovenskom, ktorá predstavuje poklady gotickej nástennej maľby. Jej najdôležitejšie stanice v župe sú: Rudabánya, Tornaszentandrás, Szalonna, Rakacaszend, Szentsimon a Vizsoly.
Kto hľadá zaujímavosti z dejín priemyselného vývoja, najsamprv by mal navštíviť( hoc úzkokoľajnicovou železnicou, ako aj ja) obec Ómassa, kde je prvá vysoká pec s menom – Prahuta, okolo neho je historický priemyselný park so skanzenom; Vo Felsőhámori (takmer v Lillafürede) stojí Hutnícke múzeum(Kohászati Múzeum) – Miskolc bol totiž v minulosti známy svojou výrobou železa. S názvom „Cesta železnej kultúry” takisto spolu so Slovenskom, môžete prejsť takú trasu, ktorá predstavuje históriu priemyselného dedičstva - baníctvo a hutníctvo. Patrí k nemu aj Knižnica umeleckých diel Banskej Štiavnice Miškovskej univerzity nachádzajúca sa tu v župe. Oplatí sa ešte vyhľadať obce Telkibánya, Ózd a Rudabánya, kde múzeá predstavujúce priemyselné pamiatky a zbierky sú veľmi zaujímavé.
 |
Pri návšteve Odbornej zbierky papierenského priemyslu v Miškovci (medzi iným tu vyrábajú papiere z ktorých sa vyrábali bankovky!), možno vyskúšať aj ručné čerpanie papiera. Podobná zábava čaká aj na tých, ktorí sa odhodlali navštíviť obec Vizsoly. Oproti kostolu , som si mohol vytlačiť prvú stranu známej vizsolyskej Biblie, na vlastnoručne vyrobenom papieri čerpacou metódou.
Naozaj známy je hollóházsky porcelán (uvidíte aké pekné kusy som si kúpil!). Tu, pozdlž Cesty porcelánu som spoznal jej dejiny, najkrajšie porcelány, hlinené a sklenené umelecké výtvory. Maľovanie som si mohol vyskúšať v miestnom Tvorivom centre( kúpené kusy sú krajšie…), v Dome hrnčiarov (Fazekas Ház) som pracoval na hrnčiarskom kruhu, bol som aj v Múzeu porcelánu (Porcelánmúzeum), popri kostole som prezrel štácie vyrobené takisto z porcelánu. Bol to naozaj zaujímavý deň!
Neďaleko odtiaľ je aj Zlatogombíková Telkibáňa (Aranygombos Telkibánya)- kedysi v tunajších baniach ťažili zlato. Postupujúc pozdĺž maľovaných značiek, máte možnosť spoznať pozoruhodnosti dediny, hradný kostol, ruinovú záhradu, park so sochami a múzeum. V okolí sa nachádzajú staré pôvodné vchody do zlatých baní. Nájdete miesta, kde sa zlato premývalo. Chodil som po stopách naozajstných zlatokopov… skutočne smelí sa môžu pustiť na túru zberu minerálnych nerastov.
 |
V župnom úrade Tourinformu som našiel takú mapu, ktorá ponúka Panoramatické cesty – to sú také cesty, ktoré vedú cez najnádhernejšie časti župy; na tento výlet sa oplatí ísť autom a vyžívať sa v ich krásach… Je to nádherný program na voľné chvíle.
Pútnicke cesty - o Svätej Alžbete som už hovoril skôr, narodila sa v Sárospataku. Jej pamiatku si tu veľmi vážia. Predovšetkým k Zemplínu a k Tokajskému podhoriu sa viažu židovské tradície. V tejto oblasti žilo veľa obchodníkov s vínom židovského pôvodu. Putovná cesta s názvom „Po stopách rabínov- divotvorcov ” vychádza z Miskolca. Synagóge v obci Mád bola pridelená cena „Európa Nostra”. V židovskom cintoríne obce Bodrogkeresztúr sa nachádza hrob slávneho „divotvorného rabína ” Reba Steinera Saja, v starom židovskom cintoríne v Sátoraljaujhelyi hrob divotvorného rabína Mózesa Teitelbauma . Tento cintorín je naozajstným pútnickym miestom.
Stretol som sa s niekoľkými ozajstnými kuriozitami – je to unikát na konci celej rekreácie:
- v roku 2007nálezisko 8 milliónov rokov starej časti lesa stromu tisovca dvojradového v bani lignitu v meste Bükkábrány. 16 kusov stromov bolo konzervovaných v pôvodnom stave; viacej kusov z nich umiestnili v múzeu Herman Ottó v Miškovci. Ozajstná svetová senzácia!
- V obci Bükkszentkereszt býva aj Bylinkár pohoria Bükk, ujo Gyuri (Gyuri bácsi), o liečivých bylinkách vie všetko. Predstaví svoju bylinkovú záhradu, možno ochutnať rôzne druhy jeho čajov (predstavte si, pre chorých na cukrovkou tiež má bylinkový čaj, kúpil som z neho pre ujca), v auguste zriaďujú tu Dni liečivých bylín.
- O múzeách som už hovoril, ale sú tu aj skanzeny - „Pôvodné krajové domy” (v iných krajinách som niečo také nevidel). Väčšinou sú to staré malé sedliacke domčeky, pekne zreštaurované, s výstavou miestnych špecialít z histórie a zvyklostí občanov v dávnych časoch. Sú ako mini múzeá. Na viacerých miestach sa výstavy v domčekoch viažu k niektorej národnostnej skupine (napr. v obci Komlóska ), lebo žijú tu slováci, rusnáci a tiež nemci.
